Niekoľkým členom nášho filmového klubu sa podarilo nazrieť do niektorých verejnosti nesprístupných podzemných priestorov v okolí obce Malužiná na Liptove. Sprevádzal nás dlhoročný jaskyniar Ján Šmoll, člen speleo-skupiny Červené vrchy, členovia ktorej skúmajú podzemné priestory v tejto lokalite. Postupne sme navštívili Malužinskú jaskyňu, banskú štôlňu Zubaustollen, kde sa ťažilo „alpské železo“ (siderit) a Modrú jaskyňu, ktorá patrí medzi svetové unikáty. Naozaj nezabudnuteľný zážitok, za čo patrí Jankovi Šmollovi ešte raz – veľká vďaka. A nebojte sa! Pripravujeme z tejto akcie aj film, takže sa podelíme s našimi zážitkami aj s Vami.

alebo: Bizarné víťazstvo

Medzi pravidelné aktivity členov klubu amatérskych filmárov NicolausFilm z Liptovského Mikuláša - okrem natáčania filmov, samozrejme - patria aj dve športové. V lete je to cyklojazda, no a v zime lyžiarska turistika na bežkách. Aj napriek prísnym obmedzeniam kvôli pandemickej situácii, tomu nebolo inak ani tohto roku. V sobotu, 20. februára, sa filmári stretli na už 25. ročníku tohto podujatia.

Autobusom sme sa z Liptovského Mikuláša odviezli na Čertovicu, kde sa naša spanilá, 20-kilometrová túra začínala. Pozapínali sme si teda bežky a vyrazili.

Pretože som vo svojom pokročilom veku stál na bežkách po prvý krát, pohyb na nich nebol pre mňa taký prirodzený, ako pre ostatných účastníkov. No a keď sa po prvých 100, či 200 metroch stúpania do kopca spanilý pochod menil na zápas s gravitáciou, bežky som vyzul a s lyžami na pleci pokračoval pešo. V mojom prípade to bolo naozaj jednoduchšie než na lyžiach. Ostatní – pretože to na bežkách vedia – si to samozrejme patrične užívali…

Keď bol terén trasy nenáročný, bežky som si samozrejme obul, a v rámci svojich možností pokračoval na nich. Padal som však skoro častejšie, než stál na lyžiach, a preto som sa – po racionálnom zvážení situácie a za nepríjemnej bolesti zadku – rozhodol bežky vyzuť a pokračovať pešo. V cieli budem minimálne za rovnaký čas, ako na bežkách, ak nie skôr – vravel som si. To ma ale už na rázcestí asi pol hodiny čakali parťáci, ktorí mi oznámili, že pre nezjazdnosť pôvodnej trasy sa zvyšných 5 km predlžuje na 8! Aby som neomeškal autobus domov, v panike som si na trase bežky obul ašte asi 2×, z celej trasy som na nich však prešiel asi iba 20%. Ja a bežky nie sme jednodcho vzájomne kompatibilní.

Súčasťou tohto podujatia je aj súťaž o najväčšiu zbytočnosť, ktorú si účastníci so sebou vezmú. Víťazmi boli napríklad Linkový telefón, bažant na moč pre imobilných pacientov, maketa Eifelovky, či mapa Vietnamu. Tento ročník som bezkonkurenčne vyhral ja. Šokujúco bizardne, pretože v mojom prípade boli najzbytočnejším predmetom paradoxne – bežky – ktoré mi boli skôr na oštaru než na úžitok, keďže som skoro celú trasu prešiel – s bežkami na pleci – pešo! Autobus domov som nakoniec s prehľadom stihol – ešte som si s parťákmi stihol dať aj pivko. Ďakujem Janko – na revanž.

Všimol som si ale, že zimná snehová trasa pre bežky sa v lete zmení na cyklotrasu!…

Fotky z tohto podujatia si môžete pozrieť vo fotoalbume po kliknutí na ilustračné foto vpravo hore, no a na YouTube si môžete pozrieť filmový reportážny dokument v podobe videa. (Peťo Rybín)

Keďže sa to kvôli corona-covidovým pandemickým obmedzeniam nedá osobne, na klubovom stretnutí sme sa stretli prostredníctvom aplikácie Zoom, virtuálne. Tento-krát to bolo už tretí raz.

Link na YouTube video o 2 fotografoch, o ktorom sa Peťo R. zmienil na virtuálnom meetingu: https://youtu.be/CbT47queZ5o

Na podnet témy o fotografovaní, o ktorej sme na meetingu diskutovali, Janko Kuska dodatočne dodáva: Páni a dámy, odporúčam pozrieť si tento vynikajúci krátky dokument o špičkovom českom fotografovi Josefovi Sudkovi (Pozor! Nie Jan Saudek!) režiséra Edvarda Shorma a kameramana Jana Špátu (vynikajúco vystihol kamerou tvorbu Josefa Sudka)

Josef Sudek: wikipedia – odporúčam prečítať!!! a pozrieť jeho fotografie!! Jeden z najvýznamnejších českých fotografov, ktorého fotografie sú aj v najlepších francúzkych galériách a je nositeľom mnohých zahraničných vyznamenaní a ocenení. O Josefovi Sudekovi na eFoto.
Ing. Ján Kuska

Keď si v súčasnej dobe pandemického obmedzovania (keď je skoro všetko zatvorené a nefungujú takmer žiadne služby) nevieš poradiť inak, musíš si poradiť sám!

Pretože súčasná epidemická situácia (Corona/Covid) celosvetovo ovplyvňuje všetkých a všetko, 24. ročník tradičnej súťaže nekomerčných filmov s medzinárodnou účasťou FilmFest-Hrádok (známej aj pod názvom Rodinné video Liptovský Hrádok) sa od Januára až do polovice Marca roku 2021 uskutoční virtuálne, na internete. Všetky potrebné informácie – aj ak by ste sa súťaže chceli zúčastniť a nejaký ten svoj filmík prihlásiť – nájdete na adrese abc.Lmn.sk/filmfest, kde sa vlastne celé podujatie uskutoční, a kde bude prebiehať.

V predošlom príspevku som sa zmienil o svojom najnovšom „reportážnom dokumente“ Mal to byť Gerlach. Pretože toto podujatie organizovali esperantisti, rozhodol som sa tento film spracovať aj v esperante. Úvod som sa však rozhodol spraviť iný, než aký je v slovenskej verzii. Ako sme materiál naň s Peťom Turoňom filmovali, ale aj výsledný produkt, si môžete pozrieť v tomto videu:

Aj tak je to však iba taká Látanina (veľmi nedôsledne a defektne spracované) a to preto, lebo som mal malé (nedostatočne široké) zelené plátno, takže okrajové časti (na ľavej a pravej strane), za ktorými plátno už nebolo, som musel ručne maskovať (šialená robota; zelené plátno v pozadí by to vyriešilo oveľa jednoduchšie, presnejšie a komfortne). Okrem toho, pasáž po dokončení švenku, som musel stabilizovať, čo mi zmenilo veľkosť záberu, ktorý som musel „napasovať“ na predošlý frame zo švenku tak, aby to vyzeralo plunule (aby to „neskočilo“), takže som Látal, ako sa dalo. No, ale aspoň som sa poučil, že na takéto niečo sa treba poriadne pripraviť a nič nepodceňovať, aby sa to potom takto nevypomstilo, ale aby sa to dalo spracovať jednoducho, bez problémov, ale hlavne presnejšie a profesionálnejšie.

Esperantisti z Liptovského esperantského klubu v rámci projektu „Spoznávame Vysoké Tatry“ už niekoľko rokov plánovali výstup na Gerlach. Nuž a tento rok sa im to konečne podarilo. Teda – tak čiastočne … to sa ale všetko dozviete v tomto „reportážnom dokumente“ od Peťa Rybína.

Karel V. (esperantista, sympatizant)
Prekrásne! Aj ja bysom chcel raz vystúpiť na Gerlach. Na Východnej Vysokej som bol pred štyridsaťmi rokmi.

Ľuba P. (redaktorka časopisu)
Pekné, škoda, že dva mesiace staré, nevidím tam žiadny aktualizačný moment.

Valér F. (účastník podujatia)
Peťo ďakujem za úžasný dokument. Si jednička.

Tibor K. (esperantista, sympatizant)
Peťo, 1. Ďakujem, 2. Blahoželám, 3. Gratulujem! a fandím ďalším Tvojim výjazdom – aj s aparátom – do prírody. P.S.: Raz v živote som aj ja vystúpil na Gerlach, ale presný rok neviem, iba to, že to bolo v rokoch, kedy som pracoval vo Svite (1975-82). S pozdravom Tibor

Laco Hámor (redaktor, herec)
fajné! čo si ma nevolal, bol by som ti nahral komentár (mohol si len pribehnúť, nahrať a ujsť, aby sme nedráždili zákazy vychádzania kvôli corone), poprípradku si tiež mohol čosi autentické povedať k tomu. pozdravuje Laco

Lukáš M. (filmár, porotca, kritik)
Príjemný, krátky turistický film rád som si ho pozrel. Ďakujem. Aký typ širokouhlej kamery na selfie tyči ste pouzili? Páčili sa mi zabery
Odpoveď: na selfie: GoPro Fusion (360°), GoPro Hero-6, na ostatné: Sony HX-400, Panasonic Fz-300.

Eva P. (esperantistka, prekladateľka)
Blahoželám, je to super, na úrovni! Eva

Pavol K. (filmár)
No veď toto, že sa na takej túre s kamerou nachodíš – nečudo, že utiekli :-/ Len tak ďalej, turistike zdar Ja som si tiež bol spolu so sestrou vychutnať posledné teplé lúče doma v Slanských vrchoch.

Pavol Sališ (fotograf)
fajnô

Jaro Č. (fotograf)
Ahoj Peter! Blahoželám k peknému, vydarenému výletu a ďakujem za reportáž z akcie v podobe vydareného videjka! P.S.: a aby som sa aj ja niečim pochválil, tak na Gerlachu som bol 3×, no ešte ako študent stredoškolák. Rád by som to ešte aspon skúsil. Srdečne pozdravujem, buďte zdraví!

Emil Chlebničan (filmár)
Super film. Pekné zábery, zaujímavý komentár, otázka dňa ale je čo na to povie nová generácia porôt, ktorá nás tak prekvapila v Bardejove.
Odpoveď: Tak, to si ma, Emil, normálne zaskočil teraz touto otázkou dňa! Lebo máš pravdu. Diela súčasných mladých filmárov majú dosť ďaleko od takejto klasiky. A porota, členovia ktorej sú takmer ich rovesníci, k takejto klasike veľmi neinklinujú. Nuž, zostáva nám asi iba filmovať tak, ako nás to baví a ako to vieme, bez ambícií zapáčiť sa porote.

Vlado Z. (kolega)
zase niečo úžasné, Peťo, takže ty si zdolal potom Vysokú? veď to je úžasný výkon – 2547 m!, klobúk dolu! idem si to poštudovať podrobnejšie … ja som sa kedysi (keď som slúžil na vojne v Kežmarku) dostal len na Sliezsky dom a kúsok vyššie k tomu plesu, kde som si vyzul vojenské bagandže a tiež močil unavené nohy, dnes by som sa asi len dal vyviezť autom na Sliezsky a tam skončil pri pivku

Viktor P. (fotograf)
No pekne Peťo! Ja síce také pekné video nemám ako ty, ale pred dákymi 30 rokmi som stál na vrchole Gerlachu aj ja! Pozdravujem, Viktor

Na 21. ročník medzinárodného filmového bienále profesionálnych filmov MFF EtnoFilm Čadca, ktorý sa konal v októbri, sa tento rok prihlásilo 110 FILMOV z 36 KRAJÍN SVETA !!! Ale pozor, nejedná sa o amatérsky festival. Z dôvodu pandemickej situácie okolo koronavírusu mal 21. ročník netradičný charakter realizácie festivalu a prebiehal online. Výsledky boli vyhlásené dňa 23.10.2020. Medzinárodná porota udelila celkom 9 cien, no a aj keď amatér – ZADARILO SA !!!

Rovnako podobný úspech sa podaril aj na českej celoštátnej prehliadke filmovej tvorby s názvom České vize, kde sa dve 1-minútovky umiestnili na prvých dvoch miestach. Kdesi na Slovensku 1. cena a Red Bull versus slivovica 2. cena. Fotky s podrobnejšími informáciami si môžete pozrieť vo fotoalbume.